K poďakovaniu a blahoželaniu sa pripájame aj my...

Blíži sa finálový turnaj majstrovstiev SR junioriek v dievčenskom basketbale. Určite si už mysľou v prvom zápase záverečného turnaja, ktorý sa uskutoční teraz v piatok 27. apríla v Košiciach, proti Ružomberským dievčatám. Opýtal by som sa, či je v našich silách zdolať tohto súpera a prejsť tak v podstate do bojov o medailové priečky?

      Ťažko povedať, šanca tu určite je. Po nadstavbovej časti ligy sme sa ocitli na šiestom mieste a náš súper  na treťom, ale vzhľadom k neľahkej situácii v ženskej extralige sme museli často a s viacerými hráčkami našej juniorky vypomáhať A – tímu. Preto sa veľa krát stalo, že sme odohrali zápasy v značne oslabenej zostave. Táto skutočnosť, ako aj časté choroby a zranenia a objektívne iné neúčasti ďalších hráčok počas sezóny, nám môžu dávať určité nádeje, že ak družstvo bude poctivo a presne plniť dohodnuté pokyny na všetkých hráčskych postoch, mohli by sme pomýšľať aj na víťazstvo.

 

     Predsa len, nie je ten rozdiel z postavenia v tabuľke príliš markantný?

     Určite nie, môžem povedať, že s určitého pohľadu som si aj tohto súpera na úvod trochu priala. Ale viete, ak sa už vyjadrujem k možnému úspechu či neúspechu v prvom zápase, rada by som pripomenula aj to, že systém turnaja je v podstate ten istý ako na MS v hokeji. Neúspech v štvrťfinálovom zápase rozhoduje o úspechu či neúspechu daného družstva v celom súťažnom ročníku. Keď s Ružou vyhráme môžeme byť najhoršie štvrtý, keď prehráme môžeme byť najlepšie piate. Ja tento pohľad na úspech či neúspech dôrazne odmietam. Pre mňa je ďaleko dôležitejšie zistenie akou cestou sme sa s dievčatami vybrali a koľko kvalitných hráčok môže vzísť z tohto družstva pre naše extraligové palubovky. Jedine to je určité spravodlivé meradlo našej práce s mládežou. A ja tvrdím, že z tohto pohľadu môžem už teraz hodnotiť tieto dievčatá ako veľmi úspešné. Je úspechom, že na zápas nastúpi 18 dievčat. V tejto kategórii už aj to je úspechom, že máme toľko hráčok, sú veľmi dobrá partia a práve to ich kolektívne chápanie hry vyhráva zápasy. Nikdy sa nevzdávajú. Niektoré hráčky poznám od malých detí, z čias keď začínali s basketbalom, sprevádzala som ich ich každodenným tréningom niekoľko rokov a môžem s hrdosťou povedať, že sa nám, a neskromne, mne, podarilo vychovať skvelé športovkyne, skvelých ľudí. Je mi cťou absolvovať s nimi záverečný turnaj a takto ukončiť sezónu. Víťazstva nepreceňujem, ale potešia.

 

      Hovoríš o našej extralige. Na chvíľu odbočím od našej témy, chcel by som sa Ťa v tejto súvislosti opýtať, aký je Tvoj názor, ako mládežníckej šéftrénerky na už aj oficiálne vyjadrenie mesta, že nebude ďalej finančne prispievať na A – družstvo a jeho pomoc sa obmedzí iba na poskytnutie priestorov na trénovanie a extraligové zápasy, ale na podpore mládeže sa bude i naďalej aktívne podieľať.

     K týmto otázkam sa v tomto meste málokto odváži otvorene vyjadrovať. Predovšetkým si myslím, že my sme tu pre mesto a mesto pre nás. My robíme všetko preto, aby sme vychovali zdravého a slušného človeka, ktorý si popri športe osvojí len tie najkladnejšie vlastnosti aj do bežného života. Je dokázané, že ľudia, ktorý celú svoju mladosť športujú, sú pre spoločnosť veľkým prínosom aj v bežnom civilnom živote. Sú stále aktívny a prinášajú aj nemalé hodnoty pre spoločnosť, či mesto. Presným opakom je ulica, ktorá produkuje takmer výhradne problémových ľudí a potom sa tvárime strašne prekvapene, že sa v našich uliciach, predovšetkým starší ľudia a iný slabší jedinci, necítia príliš bezpečne. Viete, sme veľmi vďační mestu za to, že podporuje našu mládež, ale tohto roku bol náš rozpočet postavený úplne na hrane a vo februári pri schvaľovaní rozpočtu nám hrozilo ukončenie činnosti. Nakoniec sa schválila čiastka, ktorá nám umožní dokončiť sezónu, ale ak to má takto ďalej pokračovať a všetci čo pracujú v tomto klube sa budú cítiť ako nechcení, bude to do budúcnosti znamenať celkom určite zánik historicky najúspešnejšieho ženského športu v našom meste. Bola by to nesmierna škoda a aj hanba z hľadiska historického ale aj preto, že ženský basketbal je údajne v prvej trojke prioritných športov v meste. Zatiaľ sme to pocítili len slabo.

 

      Čo teda hovoríš na rozhodnutie mesta už ďalej nedotovať naše A-čko.

    Veď práve odpovedám aj na túto otázku. Na jednej strane ďakujeme MZ za vyjadrenie podpory pre mládež, ale na strane druhej sa musím opýtať, čo ženie dievčatá k toľkému sebazapreniu a toľkej drine. My tvrdíme, že sú to predovšetkým ambície týchto dievčat stať sa druhou Kuklovou, Kováčovou alebo Kupčíkovou (najlepšou slovenskou hráčkou aktuálnej sezóny) odchovankyňou Popradu a svetovou hráčkou. Aké vzory uvidia v budúcnosti naše deti, kde ich uvidia a na akej úrovni. Viete, asi tu niečomu prestávam rozumieť. Veď extraliga je a musí byť výkladnou skriňou Popradskej liahne. Ja tvrdím, že ak mesto prestane podporovať A-čko bude to taktiež postupná likvidácia tohto športu v Poprade. O čo sme my horší ako Ružomberok a ružomberské ženy. Poprad má približne dvojnásobný počet obyvateľov a dvojnásobné možnosti po všetkých stránkach, ale dotácie mesta sa už v súčasností nedajú porovnávať ani z rýchlika. Ak sa nemýlim, je to už posledný kolektívny ženský šport v našom meste. O historickej úspešnosti ani nehovoriac. Ja už neviem, čo tu môžeme, akú športovú aktivitu a radosť z pohybu ešte zobrať naším dievčatám a ženám, ktoré sú taktiež súčasťou tohto mesta. Ak si chceme slušných a pracovitých ľudí udržať, musia mať aj možnosť kultúrneho a športového vyžitia.

 

      Nehnevaj sa, ale aká výkladná skriňa ak sa nakúpia zahraničné hráčky a naše stoja alebo končia.

    To je už otázka na kompetentných, prečo sa nepríjme napríklad pravidlo o dvoch alebo troch zahraničných hráčkach v jednom družstve. Myslím si, že by to pomohlo všetkým – dievčatám, ženám, financiám klubov i reprezentácii. Ale taktiež si myslím, že v Poprade už nehrozí akýkoľvek pretlak zahraničných hráčok. Asi by som sa k tejto veci nemala vyjadrovať, ale viem, že v klube sa pracuje už omnoho hospodárnejšie ako v minulosti a nejaký zásadný nerozum v tejto otázke veľmi neočakávam. Dokonca viem, že mládež je finančne úplne oddelená od žien, čo maximálne sprehľadňuje a stransparentňuje finančné toky v klube.

 

     Dobre teda, už ťa nebudem ďalej trápiť podobnými otázkami a pokúsim sa tému odľahčiť. Trúfaš si aj na titul.

     Úprimne povedané, som rada že si prešiel na inú tému a ešte úprimnejšie povedané nesranduj! A najúprimnejšie povedané, s tým, čo sa tu črtalo na začiatku sezóny, by som si kľudne trúfala aj na tie najvyššie priečky, ale u nás vždy musí byť nejaké ale.

 

      Neviem na aké „ale“ myslíš, ale naozaj by si si trúfala aj na prakticky extraligový DANAX

      Samozrejme, veď trúfať si môžeme vždy, ale prekvapí nás realita. Chcem povedať, že na lavičke nám už dlhodobo sedí jedná z najlepších hráčok a bývala reprezentantka z mlad. kategórií Ľubka Faberová. Taktiež nám dlhodobo maróduje aj veľmi šikovná a vysoká Soňa Lavriková o jej dvojičke Silvii, ktorá má momentálne úplne iné starosti, a držíme jej všetky palce, už ani nehovoriac... Dlhodobo z tréningového procesu vypadla aj skvelá Ali Bartošová. Momentálne nám asi vypadáva aj ďalšia kľúčová hráčka s obrovskými extraligovými skúsenosťami a predovšetkým so stabilne spoľahlivými výkonmi - Zuzka Ivančáková. Na sto percent nie je fit ani naša opora Dominika Rusiňáková. Ďalšie hráčky kýchajú, smrkajú a kašľu, takže momentálne ešte ani neviem povedať s akým družstvom budem vlastne hrať. Zrejme sa mi zase potvrdzuje, že ľudia pod Tatrami nie sú otužilejší ako inde, ale skôr naopak. Už neviem kedy sme nemali nejakú epidémiu. Ale ako som už spomenula, baby sú super kolektív, vedia sa zomknúť a ísť za víťazstvom. Nikdy sme v našom družstve nepestovali nejaké „hviezdy“ a tak to bude aj teraz, sme s tým vyrovnaní.

 

     I napriek tomu veríš, alebo inak, je reálny zisk nejakej medaily?

       Naozaj neviem, čo ti mám na to odpovedať. Možno poviem aspoň toľko, ak sa nám i napriek mnohým prekážkam podarí prejsť cez Ružomberok, tak potom verím vo finále, verím babám. Ale môže to byť aj horšie. Reálny momentálny stav našich dievčat je rozobratý vyššie. Mám teóriu postupných krokov. Čaká nás zápas s Ružou a potom...

 

    Všetci, a verím, že aj celý Poprad, ti držíme palce.

     Veľmi pekne ďakujem. Myslím, že ho budeme potrebovať. 
  

Mladšie žiačky sa v nedeľu na palubovke lídra súťaže, ktorý zaznamenal doteraz len jednu prehru (aj to zo zápasu vonku) postarali o nádherné ukončenie sezóny. Poriadne zabojovali a sebavedomé hráčky z Bardejova mali čo robiť, aby si doma ustrážili aspoň jedno víťazstvo. Prvú štvrtinu síce naše baby nezvládli podľa predstáv (to už je tak trošku malé pravidlo), no hneď od začiatku druhej časti hry zavelila do útoku Tamarka Turzáková. Tá svojimi nebojácnymi vniknutiami až pod kôš súpera naštartovala celú „druhú päťku“ k fantastickej hre. Dievčatá podali výborný výkon, zlikvidovali únik Bardejova a „šnúrou“ 20(!) bodov si vytvorili rozhodujúci náskok, ktorý potom s prehľadom ustrážili až do víťazného konca. Podobný priebeh malo aj druhé stretnutie. Škoda len, že v sľubne rozohranej hre chýbalo našim dievčatám povestné šťastie a rozvaha. Veľká snaha a chcenie im v kľúčových okamihoch zväzovali ruky a nedokázali premeniť ani 100% šance v posledných sekundách zápasu. Prehrali, ale určite si zaslúžili potlesk a uznanie. Chválami nešetril ani tréner, ktorému dievčatá urobili obrovskú radosť. A to nie len výsledkom a bojovnosťou, ale hlavne prístupom ku hre, disciplínou a dôsledným dodržaním taktických pokynov. Zas a opäť sa baby presvedčili, že dopracovať k úspechu sa môžu len touto cestou.

BKM BARDEJOV – ŽBK WHIRLPOOL POPRAD 39:46 (14:3,6:24,4:14,15:5)

Body: Turzáková 13, Žíhalová 12, Halušková a Barčová po 6

BKM BARDEJOV – ŽBK WHIRLPOOL POPRAD 40:38 (17:2,1:17,9:8,13:11)

Body:  Žíhalová 15, Halušková 7, Turzáková 6 

Dve stretnutia. Ten istý súper, tí istí rozhodcovia a tie isté podmienky. A predsa také rozdielne výsledky! Najskôr bojovnosť a tímová hra a následne na to totálna deštrukcia celého družstva! Je vôbec možné, aby jedno družstvo podalo tak diametrálne odlišné výkony?! Našim „žabkám“ sa to bohužiaľ podarilo.

V utorok dievčatá dohrávali odložené stretnutia s ABOVIOU Košice, v tejto sezóne svoje posledné  na domácej palubovke. Košičankám chceli zobrať požičané z predchádzajúcich vzájomných zápasov. Vedeli, že tento súper je zdolateľný, len sa treba poriadne sústrediť počas celých 32 minút. Úvodná štvrtina im však vôbec nevyšla, trápili sa a hľadali na ihrisku. Našťastie po polčasovej prestávke si zobrali k srdcu všetky trénerove rady a pokyny. Zmenili štýl hry a postupne začali z náskoku súperiek ukrajovať. Spoločnými silami a hlavne kolektívnou hrou vyrovnali skóre, vyše minúty pred koncom sa dostali do vedenia a po dramatickom závere dotiahli stretnutie do víťazného konca. Za nasadenie a bojovnosť si naozaj zaslúžili potlesk rodičov.

To však ešte netušili, na akú katastrofu sa budú pozerať za pár minút. Druhé stretnutie začali baby zle a ešte horšie ukončili. Akoby úplne zabudli na všetko to, čo sa na tréningoch naučili. Nič im nehovorila osobná obrana, doskakovanie lôpt, rýchle protiútoky a o úspešnosti streľby ani nehovorím. Boli nesústredené, nedisciplinované. A slová ako kolektívna a tímová hra úplne vypustili z hláv. Košičanky im nadelili takú basketbalovú lekciu, akú snáď neočakával nikto ani v tom najhoršom sne!

Po utorňajšej „studenej sprche“ mladšie žiačky čaká ešte jedna dvojica stretnutí. V nedeľu vycestujú do Bardejova,  k vedúcemu družstvu súťaže. Dúfame, že sa dievčatá spamätajú a súťaž dohrajú so cťou.

ŽBK WHIRLPOOL POPRAD - ŠŠK ABOVIA 96 KOŠICE - 48:45 (9:18,10:9,13:9,16:9)

Body: Šimoňáková 13, Paučíková 8, Turzáková 7

ŽBK WHIRLPOOL POPRAD - ŠŠK ABOVIA 96 KOŠICE - 32:64 (9:14,8:17,10:19,5:9)

Body: Barčová 8, Turzáková a Žíhalová po 6, Halušková 4